Turizmus v Austrálii

Plánujete navštíviť Austráliu? Pripravte sa na náročný výber z toho množstva atrakcií, ktoré táto krajina ponúka. Pri nízkom rozpočte sa taktiež pripravte na náročné cestovanie. Austrália rozhodne patrí medzi najdrahšie krajiny sveta. Napriek tomu sa v tejto krajine dá cestovať aj lacno. Za mesiac a pol som s výrazne obmedzeným rozpočtom precestoval zopár jej štátov a v blogu by som sa s vami rád podelil o moje zážitky.

Šesťtýždňová austrálska kapitola mojej cesty okolo sveta nezačína najpríjemnejšie. Po prílete do Darwinu, hlavného mesta Severného teritória, ma okamžite berú na imigračné oddelenie. Tam ma vyše hodiny vypočúvajú a musím odpovedať na sériu otázok. Striktnú imigračnú politiku Austrálie tak pociťujem aj na vlastnej koži. Vzhľadom na to, že cestujem veľmi šetrne, nie som schopný preukázať sa postačujúcim finančným krytím pre cestovanie v Austrálii. Ukazujem im preto aspoň moju fb stránku, albumy krajín a presviedčam ich o tom, že v Austrálii plánujem len cestovať a následne odídem. Nakoniec pomáha telefonát na Slovensko mojej tete, ktorá ich ubezpečuje o mojich záujmoch a plánoch v tejto krajine. Nakoniec mi umožňujú vstup do krajiny a Veronike ďakujem za pomoc. 😉

Hneď v prvé sekundy ma zaujala špecifická vôňa tejto krajiny. Spolu s francúzskou cestovateľkou nás v Darwine hostí austrálsky vojak Jacob a počúvanie príbehov z výcvikov a misií spestruje naše hosťovanie. V prvý večer nám Jacob ugriloval austrálske steaky a priznávam, že chutili neskutočne. Mňam! Potom, čo počúva, akým štýlom žijeme na cestách už dlhé mesiace, len dodáva, že na misiách tiež veľa cestuje, spí v stane a nosí veľký ruksák. Takže je vlastne tiež backpacker, akurát so zbraňou v ruke, vtipne konštatuje. 🙂 Pred tým, ako každý vyrazí svojou cestou cez austrálsku divočinu, púšťame si film Wolf Creek, aby sme sa poriadne naladili. 🙂

Iste dobre viete, že Austrália je veľmi rozľahlá krajina. Avšak až pri samotnom cestovaní nekonečnými vzdialenosťami zisťujem, aká skutočne obrovská krajina to je. Jej stred križuje legendárna Stuart Highway, po ktorej hodiny jazdíte stále rovno. Sem tam prejde okolo nejaké auto alebo miestne kamióny road trainy. Tie za sebou ťahajú aj tri, štyri návesy, a tak ich celková dĺžka presahuje aj 30 metrov. Mimochodom, šoféri častokrát počúvajú popri niekoľkodňovom prechode cez outback rozprávané knihy alebo pozerajú filmy. Postupne tak zdolávajú nekonečne dlhé roviny a za nimi ich čakajú ďalšie a ďalšie nekončiace roviny Stuart Highway. Raz som stopol jedného Austrálčana, ktorý šiel z Darwinu do Canberry. Túto 4 000 km dlhú vzdialenosť plánoval zdolať za tri dni.

Pri večernom cestovaní ma zaujali všadeprítomné kengury, ktoré si neustále poskakovali cez cestu. Cestu touto vyľudnenou oblasťou mimo iného zdobí aj jasná obloha alebo to obyčajné “nič”, ktoré zaberá väčšinu austrálskeho vnútrozemia. 

Aj kvôli trojhodinovému poteniu pri večernom zaspávaní v stane mávam pocit, že ide o fyzicky najnáročnejšiu časť cesty. Na druhej strane občasné spoznávanie hraníc ľudského tela nie je na škodu. Aspoň na vlastnej koži zažívam, v akých podmienkach tu žili po tisícročia pôvodní obyvatelia Aboriginci. Rešpekt! V súčasnosti môžeme jedným ťahom zapnúť klimu alebo fén, takže tento luxus si fakt treba vážiť.

Aboriginci, pôvodní obyvatelia Austrálie, tvoria osobitnú kapitolu tejto krajiny. Príchod civilizácie na austrálske územie úplne zruinoval ich životný štýl. Niekedy aktívni lovci sa mohli pýšiť bohatou kultúrou. Teraz sú z nich väčšinou len opité alkoholické trosky, ktoré sa váľajú po parkoch, a to najmä v Darwine, Katherine a Alice Springs. Bolo mi ich ľúto, pretože bolo jasné, že majú obrovský problém začleniť sa do modernej spoločnosti. Samozrejme nie všetci sú na tom tak zlé. Pri stopovaní ma zviezli aj pracujúci Aboriginci. V jednom prípade mi otec rodiny v kufri špinavého auta ukazuje zviazaného leguána. Má ho pripraveného na dnešnú večeru a vraj chutí ako kura. Pri Aborigincoch mám byť opatrnejší, upozorňovali ma miestni, preto pozvanie na večeru radšej slušne odmietam.

V Red Centre navštevujem topatrakciu celej Austrálie – posvätnú horu Aborigincov Uluru. Pohľad na tento “červený šúter” je kvôli zaujímavým odtieňom červenej farby pochopiteľne veľmi špecifický. To sa vo svete často nevidí. Svojou úchvatnou veľkosťou jednoznačne vládne centru Austrálie a priťahuje čoraz viac turistov. Neďaleko sa nachádza magická Kata Tjuta, ktorá mňa osobne oslovila trošku viac. Bolo to asi tým skvelým trekom pomedzi obrovské červené skalnaté hory. Tie panoramatické pohľady sa vám vryjú do pamäte. Trojicu populárnych atrakcií v tejto oblasti doplňuje Kings Canyon. Je zaujímavý, ale pokiaľ predtým navštívite Grand Canyon v USA, tak vám bude austrálskeho Kings Canyon trošku ľúto.

Z červeného centra smerujem už rovno do Adelaide. Pri stopovaní si vytváram osobné rekordy. Jediným stopom prekonávam 1 330 km, a to z Erdlundy až do Adelaide. Ak rátam ešte 300 km z Kata Tjuty do Erdlundy, tak behom jedného dňa som prestopoval vyše 1 600 km. Celkovo som v Austrálii stopom precestoval približne 8 000 km.

Po náročnom prechode austrálskou divočinou cez víkend relaxujem u rodiny v Adelaide. Hojdanie na sieťke, behanie na pláži, kúpanie sa v oceáne či rodinné grilovanie na záhrade. To všetko prinieslo pohodlnú zmenu po bláznivej divočine. Z Adelaide pokračujem do Viktórie, jedného zo siedmych štátov Austrálie. Stopom stretávam kopec zaujímavých ľudí, vďaka ktorým sa dozvedám stále viac a viac o tom, čím sa vyznačuje dané okolie. Jedni ma pozývajú na obed, iní na známu lokálnu zmrzlinu Timboon alebo len tak mi dávajú zaujímavé odporúčania, ktoré miesta na svojej ceste Austráliou nesmiem vynechať. Aj vďaka týmto spontánnym chvíľam mi na Ozíkov (Aussie – hovorovo Austrálčan) ostávajú dobré spomienky. 

Cestou z Adelaide sa zastavujem pri útesoch v Loch Ard Gorge a pri dvanástich apoštoloch, ktoré predstavujú skalnaté výbežky v oceáne. Spolu s dravými oceánskymi vlnami vytvárajú famózne prírodné dielo. Kempujem na terase nad nimi a celú noc počúvam, ako sto metrov podo mnou oceán trieska svojimi vlnami na skalnaté útesy. Nezabudnuteľný zážitok. Na druhý deň mierim cez panoramatickú Great Ocean Road do mesta Castlemaine, kde som pozvaný na Vianoce od miestnej rodiny.

Continue reading