Hongkong: 5 miest, ktoré sa oplatí vidieť

Tentoraz zavítame do Hongkongu! Táto oblasť v Číne ja centrom veľkých mrakodrapov a historických chrámov. Turistov však nelákajú iba historické pamiatky, ale aj finančné a ekonomické možnosti, ktoré toto miesto ukrýva. Hongkong aj keď je bohatou časťou krajiny, nezdobí svoje budovy príliš gýčovo, čo si mnoho cestovateľov cení. A čo sa tu oplatí vidieť?

Hongkong

  1. Viktoria Peak

Nezabudnuteľný zážitok a skvelú spomienku nám ponúka výstup na najvyšší vrch Hongkongu. Pred vami bude celý Hongkong a keď ste ešte zvedavejší môžete sa vydať na 7 poschodovú vyhliadkovú vežu v ktorej nájdete aj skvelé reštaurácie, či zábavný park. Aby ste nemuseli kráčať do 386 metrovej výšky, bezpečne vás tam dovezie električka.

  1. Hong Kong Museum of Art

Vstupné do tohto múzea je mimoriadne lacné, asi 1€ a naozaj sa to oplatí! Nájdete tu rôzne maľby, kresby, predmety a aj šité výrobky. A na rozdiel od západných štýlov, umelecké dejiny týchto sú popretkávane rôznymi zmenami štýlov a foriem. Do zbierky starožitností patria rôzne predmety každodennej, obradnej aj náboženskej povahy z oblasti hrnčiarstva a keramiky od neolitu až po exponáty 20. storočia.

  1. Ocean Park Hong Kong

Ako stvorené pre výlet s deťmi. Tento park odporúčajú aj cestovateľský stránky. V tomto zábavnom parku nájdete zoologickú záhradu, kolotoče, cirkusy a aj tobogany. Zabavte sa v tomto obrovskom zábavnom parku. Nielen deti, ale aj rodičia si tu isto nájdu niečo pre seba.

  1. Socha Budhu na ostrove Lantau

202 tonovú bronzovú sochu Budhu môžete obdivovať na ostrove Lantau, siaha do výšky 26 metrov. Nájdete ju v kláštore Ngong Ping. Ďalšou zaujímavosťou na tomto ostrove je aj rybárska osada Tai O – jej obyvatelia aj v súčasnosti žijú v pôvodných príbytkoch, ktoré akoby vyrastali z vody.

  1. Katedrála Sv. Jána

Katedrála patrí k pamätníkom koloniálnej minulosti, ide o najstarší kresťanský kostol Ďalekého východu.

Aj keď Hongkong nepatrí medzi obľúbené destinácie Slovákov, ukrýva možnosti, ktoré neuvidíte každý deň. Spoznajte inú kultúru, nových ľudí a novú komunitu. Všetko nielen pre cestovateľov kúpite aj online. Pri nákupe nezabúdajte ušetriť ešte viac a pozrite na aktívne zľavové kupóny na zľavy z KuponyZdarma.sk, kde sú ich tisíce do stoviek obľúbených obchodov. Každá zľava je ihneď platná a môžete ju okamžite uplatniť pri vašom nákupe v obchode a ušetriť aj desiatky eur.

Exotika Pobrežia Slonoviny

AKWABA! (Vitajte!) Láka vás spoznávanie čiernej Afriky a zároveň sa chcete zabávať pri dobrej hudbe a relaxovať na pláži? Spiatočná letenka do Abidjanu to istí. Exotika Pobrežia Slonoviny vás zhltne už cestou taxíkom z letiska. Práve Pobrežie Slonoviny je paradoxne prvou francúzsky hovoriacou krajinou, ktorú som navštívil. Prezident nariadil používať len originálny názov vo francúzštine – Cote d´Ivoire. Ten názov mám rád, je štýlový, preto ho budem miestami používať.

cesta

Za sebou mám 40 500 pozemných a 25 700 leteckých kilometrov. O jednej v noci prilietam do Abidjanu, hlavnej metropoly a ekonomického centra tejto krajiny. Južnej Amerike ďakujem za nezabudnuteľnú etapu mojej cesty okolo sveta a po piatich mesiacoch strávených na južnej pologuli sa opäť ocitám na severnej. Po vstupe do letiskových priestorov ako prvá prichádza kontrola očkovania proti žltej zimnici. Absolútna nevyhnutnosť.

Pri absencii potrebného očkovania by som musel podstúpiť predražené očkovanie priamo na letisku alebo by ma vyhostili. Po úspešnej kontrole mi úradníčka vracia späť môj medzinárodný očkovací preukaz a pokračujem ďalej. Z davu cestujúcich, ktorý si ide vyzdvihnúť svoje batožiny, si protidrogová kontrola vyberá práve mňa. Po dôkladnej kontrole pri opúšťaní Brazílie ma to už neprekvapuje a beriem to ako súčasť administratívy môjho odletu a príletu. Táto kontrola je ale najdlhšia a patrí k nej aj pohovor. Pre zaujímavosť uvádzam, ako to zhruba prebiehalo.

Vzali ma do kancelárie, kde sa ma ich nadriadený najprv pýtal obecné otázky typu ako sa mám, aké športy mám rád, prečo cestujem. Zrejme aby obecne zistil, ako vnímam samotnú kontrolu a či som z nej nervózny. Následne pracovníci začnú pedantne prehľadávať ruksak. Počas celého procesu zostávam maximálne pokojný. Paradoxne nie preto, že som čistý, ale preto, že úplne vyčerpaný už takmer spím. Šéf ich po desiatich minútach zastavuje a vyslovuje OK. Podpisujem spísané potvrdenie o kontrole a idem si pospať na letisko.

Abidjan ma víta horúcim a vlhkým počasím. Pri 85 % – nej vlhkosti pocitová teplota dosahuje 45 stupňov, hoci teplomer ukazuje len 37. Horúce a vlhké počasie má Cote d´Ivoire prakticky celý rok. Západoafrický New York. Aj takto nazývajú Abidjan kvôli mrakodrapom a neďalekým plážam. Mne ale príde toto označenie trošku prehnané. Nie žeby som to poňal serióznym porovnávaním s americkým „jablkom“, ale kvôli tomu, že tie mrakodrapy v skutočnosti predstavuje pár výškových budov.

Tip pre Vás ! Keď sa už budete nachádzať v Brazílii určíte si zabudnite nazbierajte čerstvú zelenú kávu.

V Abidjane ma hostí v luxusnom apartmáne tuniský architekt Alich. Býva v starej časti mesta Treichville, ktorá je centrom nočného života v tomto meste. Ivorčania milujú hudbu a preplnené večerné bary sa stanú dôležitým článkom spoznávania tejto krajiny. Kombinácia rapu a reggae vládne všetkým podnikom a určite zaujme každého. Proste africká klasika. No, a tu končí kultivovaný popis zábavy počas predĺženého víkendu v Abidjane. 🙂 Neskôr popíjame pivo a relaxujeme pod palmami na obľúbených plážach v historickom Grand Bassam, ktoré obmývajú dravé vlny Atlantického oceána. V tomto meste nájdete vedľa zaujímavých pláži aj množstvo zachovalých francúzskych koloniálnych budov. Väčšina z nich už ale chátra.

Continue reading

Vo francúzskom meste Chartres si dobijete energiu

Mesto Charters sa nachádza necelých 100 kilometrov severozápadne od Paríža je hlavným mestom regiónu Eure et Loir. Je vystavané na ľavom brehu rieky Eure. Juhovýchodne od mesta sa nachádza úrodná „obilnica“ Francúzska. Dôvodom prečo toto mesto ročne navštívi niekoľko stotisíc turistov je katedrála – Cathédrale Notre-Dame de Chartres. Týči sa na kopci nad mestom a je ju vidno na míle ďaleko.

katedrala

Katedrála je považovaná za najznámejšiu a najlepšiu gotickú katedrálu vo Francúzsku. Jej historická a kultúrna hodnota ju dostala až na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Výstavba katedrály sa začala v roku 1205 zbúraním starého chrámu a trvala 66 rokov. Kostol sv. Pierra z 13. storočia je známy nie len vďaka vitrážovým oknám ale aj postavám dvanástich apoštolov v smalte z roku 1547, ktorých vytvoril Leonard Limosin. Každý kto sa v katedrále zastaví odtiaľ vychádza posilnený a plný novej viery, sily a energie.

chartres francuzsko

Iné kostoly v Chartres sú Sv. Aignan /13., 16., a 17. storočie/ a kostol Sv. Martina z Val /12. storočie/. Zvláštnosťou je modrá farba použitá na vitrážach okien – zaujímavý odtieň sa nedá napodobniť a nie je známe ako vôbec vznikol.

cestovanie letenky

V meste sa nachádza aj niekoľko múzeí, napríklad Musée des Beaux-Arts – múzeum umenia, Le Grenier de l’Histoire Musée – špecializované na vojenské uniformy a artefakty, Le Centre International du Vitrail – špecializované na ukážku ako sa robia vitrážové okná, Muséum de sciences naturelles et de la préhistoire – Múzeum prírodných vied a histórie, Conservatoire du Machinisme et des Pratiques Agricoles – poľnohospodárske múzeum. Náklady na cestovanie dnes už zďaleka nezruinujú rodinný rozpočet, letenky sú lacné a hotelov v meste je mnoho na výber. Letná dovolenka Benidorm cez cestovnú kaceláriu Zobor Travel.

V období pred 1. svetovou vojnou básnik Charles Péguy organizoval pešie pútnicke trasy z Paríža do Chartres. Od roku 1980 asociácia Notre-Dame de Chrétienté spolu s úradom vo Versilles organizujú každoročne pešiu púť z Notre Dame de Paris do Notre- Dame de Chartres, na púti sa zúčastňuje takmer 15 000 veriacich ročne a má presne 100 kilometrov.

francuzsko

Na potulkách v Paraguaji

Cestovanie v Paraguaji je veľmi špecifické. Nečakajú ma žiadne top atrakcie. Experimentujem však s myšlienkou, čo vo mne zanechá aj menej atraktívna krajina, a tak zo zvedavosti mierim do Paraguaja. A výsledok? 

Cestovateľsky veľmi zážitkové Peru a Bolíviu mám úspešne za sebou. Toto juhoamerické duo bez pochýb predstavuje železnú kombináciu cestovania na juhoamerickom kontinente. Počas cestovania v Brazílii sa rozhodujem, akou cestou pôjdem ďalej k veľkolepým vodopádom Iguazu Falls. Po čase uvažovania volím možnosť návštevy Paraguaja, cez ktorý sa presuniem k spomínaným vodopádom. To, že na internete nachádzam len veľmi obmedzené množstvo cestopisných informácií, veští zaujímavé pozitívum, a síce, že Paraguaj nebude preplnený turistami. 

Do Paraguaja vchádzam kuriózne. V brazílskej Ponta Pore hľadám neskoro večer hraničný prechod. Spolu s paraguajským Pedro Juan Caballero tvoria prakticky jedno mesto, avšak ležia v rozličných krajinách. Vodič autobusu mi síce ukazoval, že sa do Paraguaja ide smerom, ktorým kráčam, ale kontrolné stanovište nemôžem nájsť. Preto sa pýtam dvoch dievčat na terase baru, kadiaľ mám ísť do Paraguaja. Mojej otázke sa smejú a oznamujú mi, že už som v Paraguaji. Keďže potrebujem oficiálne pečiatky do pasu, na druhý deň sa vraciam späť do Brazílie a prechod uskutočňujem ešte raz, ale už oficiálne.

Pretože je Veľký piatok, autobusy nejazdia a do Asunciónu môžem vyraziť až na ďalší deň večer. Preto celý deň trávim potulovaním sa po Pedro Juan Caballero a spoznávam pouličný život, trhy či Cerro Corá. Je to historické miesto, na ktorom sa skončila nemilosrdná a najkrvavejšia vojna juhoamerického kontinentu. V roku 1870 na tomto mieste porazila Paraguaj Trojdohoda Brazíle, Argentíny a Uruguaja. Paraguaj táto vojna zruinovala. Stratil dve tretiny územia, viac než polovicu obyvateľov a takmer všetkých mužov. 

Do Asunciónu, hlavného mesta Paraguaja, prichádzam nočným autobusom o štvrtej ráno. V polospánku si sadám na lavičku vo vnútri obrovskej stanice. Netuším, kam mám ísť, tak si rozkladám karimatku so spacákom a pokračujem v spánku. Bohužiaľ, ráno ma nikto nebudí so sviatočnými veľkonočnými raňajkami, preto si kupujem aspoň luxusnú obloženú bagetu. Veď je veľkonočná nedeľa!

Neskôr smerujem do centra, kde mám cez couchsurfing dohodnutú prehliadku mestom. Mimochodom, viete čo znamená názov Asunción? Vraj prvá návšteva španielskych kolonizátorov pomenovala toto mesto Nanebovzatie – Asunción, podľa kresťanskej udalosti – Nanebovzatia Panny Márie. Španielski kolonizátori nanútili miestnemu obyvateľstvu okrem kresťanstva aj jazyk. Napriek tomu pôvodný jazyk guarani nezanikol. Naopak, vtedajší Indiáni dospeli popri učení sa španielčiny k zaujímavému mixu týchto jazykov, ktorým vraj ešte dnes rozpráva mnoho Paraguajčanov. Len pre zaujímavosť, celosvetovo univerzálne slovo ananás pochádza práve z jazyka guarani.

S Paraguajčankou Sorayou z couchsurfingu prechádzame centrom mesta. Ako mnohé iné hlavné mestá, aj Asunción je finančným centrom krajiny s bohatými časťami. Ruch veľkomesta dopĺňajú trhy, katedrály a prezidentský palác. Zarážajúce však je, že to všetko je v priamom susedstve s chudobnými slumami. Tony odpadkov, potulujúci sa žobráci či prostitútky. Aj toto je obraz paraguajskej metropoly. Preto je v tejto časti pochopiteľne zvýšené množstvo policajtov. Z druhej strany tieto slumy obkľučuje rieka, a tak sa budovanie chudobných chatrčí rozširuje do významných parkov. Prekvapujúce je, že mesto s tým vraj nič nerobí a počet chatrčí sa nekontrolovateľne rozrastá. 

Idete dole? Pýta sa nás malý chalan pobehujúci okolo a ukazuje smerom do chudobného slumu. Soraya odpovedá, že nie. Tlmočí mu moju otázku a pýta sa ho, či nám ponúka exkurziu. On ale odpovedá ďalšou otázkou a zaujíma ho, či mám pištoľ. Soraya sranduje, že pištoľ nemám, ale mám nožík. Na to sa smeje a tvrdí, že nožík mi nestačí a potrebujem byť silnejší. Tam dole vraj potrebujem pištoľ. Odpovedám, že pištoľ nemám, ale pre istotu si zoženiem kamarátov, aby som nebol sám. Koľko ich potrebujem? Chvíľu uvažuje a odpovedá šesť. Sedem, nakoniec dodáva. Chce byť policajtom, a to aj napriek tomu, že jeho hrdinom je legendárny Zé Pequeno (známy brazílsky gangster z filmu Mesto bohov). Takým, akým bol on, nespraví nič, ale ostatných pozatvára a v jeho slume bude poriadok, odkazuje pri lúčení.

Aj Južná Amerika má svoje ojedinelé špecifiká. Síce sú tu klasické záchody a nie misy splývajúce s podlahou ako v Ázii, ale použitý papier sa rovnako ako v Ázii odkladá do koša vedľa. Viem, nechutné. Avšak aj to patrí k „špecifikám“ daných krajín. Peru, Bolívia či Paraguaj. Vedľa väčšiny záchodov preto svieti upozornenie, aby sa použitý papier nevhadzoval do záchoda. Upcháva odvod, čo samozrejme spôsobuje komplikácie.

Na ďalší deň mierime aj so Sorayiným kamarátom Nikolasom do lokálne známeho mesta Areguá. Leží pri jazere Ypacaraí a oproti nemu sa nachádza podobne rekreačné mesto San Bernardino. Všetci traja relaxujeme pri brehu a popíjame tradičné tereré. Vraj v Paraguaji je obom dobré a sú spokojní. Finančne to v práci nemajú podobné Západnej Európe, ale Nikolas má vďaka svojím švajčiarskym starým rodičom aj švajčiarsky pas. Kedykoľvek tam môže vycestovať za prácou, ale tamojšia mentalita mu nevyhovuje. Všetko funguje príliš strojovo a chýbal by mu temperament juhoamerickej mentality a spontánnosť miestneho života.

V uliciach Asunciónu vládne stráženie áut chudobnými zo slumov. Medzi sebou majú rozdelené rajóny a na nich pýtajú za každé zaparkované auto určitý poplatok. Nie je to za parkovanie, ale za stráženie. Pokiaľ odmietnete zaplatiť poplatok s odôvodnením, že stráženie nepotrebujete, pri návrate k autu sa nečudujte, že je poškodené. Akonáhle Nikolas alebo Soraya parkuje v centre mesta, prichádza „biznismen“ a vyberá poplatok. Dvakrát jej už kľúčmi doškrabali staré auto. Už má nové a radšej zaplatí.

Continue reading