Teambuilding je investícia, ale nesmie sa siliť

Šéfujete tímu ľudí, ale ohlásená teambuildingová akcia nikoho nenadchla? Niečo asi robíte zle.

Je treba priznať, že teambuilding má v niektorých firmách zlý zvuk. Vtedy je predmetom vtipov alebo reptania, vníma sa ako hlúpy korporátny výmysel alebo dokonca nezmysel. Nuž, nikto nevraví, že byť šéfom je med lízať, len tak sedieť na koženom kresle a všetko nechať na svojich podriadených. Prirodzený líder svojich ľudí inšpiruje a tí ho nasledujú aj do vecí, ktoré predtým nerobili.

teambuilding

Utužovanie kolektívu nemusí byť smiešne ani detinské, môže riešiť vážne konflikty medzi kolegami, posilňovať dôveryhodnosť v skupine spolupracovníkov, zlepšuje komunikáciu a vzťahy a cvičí spoluprácu. Ale hlavne – ide o skvalitňovanie ľudských zdrojov zdola. Preto treba aj odľahčenejšie firemné hry brať vážne.

Samozrejme, že ide o subtílenejší nástroj. Ak sú vaši podriadení zle platení, majú zlé podmienky v práci – len tak ľahko ich nenadchnete. Ak však vytvárate dobré prostredie, je načase sa posunúť vyššie a začať pracovať na spestrení bežného jednotvárneho dňa. Pre firemný teambuilding platí niekoľko jednoduchých pravidiel:

  1. Nenúťte nasilu svojich zamestnancov do toho čoho nechcú. Nemusia sa spočiatku tváriť nadšene, ale musíte rozlíšiť niekoľko druhov postojov.
  2. Deň „D“ nesmie nijak pripomínať deň v kancelárii. To znamená, že ani bežná subordinácia šéf – podriadený tu nemusí platiť. Nesprávate sa oficiálne, pootvoríte trochu svoje „súkromné“ dvierka. Pri niektorých hrách sa stávajú vedúcimi osobnosťami možno ľudia od ktorých ste to nečakali. A to je jedna z poínt teambuildingu.
  3. Skúšate nové aktivity, nové hry či športy, vždy musíte mať však všetko naplánované a za každú cenu sa musíte vyhnúť napríklad organizátorskemu trapasu – to vašim plánom skôr uškodí.
  4. Buďte pozitívny a autoritatívny prístup s trestami nechajte v práci. Drobné hry a zábavky môžete prevádzkovať aj na dennej báze, napríklad cez prestávky. Ak dokážete niektorých zamestnancov prehovoriť aj na aktivitu v ich voľnom čase, napríklad víkendovú návštevu v bratislavskom escape roome, vtedy vo svojom tíme naozaj dobrú povesť.
  5. Bola akcia úspešná? To zistíte na základe reakcií vašich zverencov. Ak počujete smiech (nehraný), živší prejav a ozajstnú účasť – vtedy mala investícia do ľudí zmysel.

Continue reading

Spy kamera: cennosti pod dohľadom nielen pri cestovaní

Domáca spy kamera môže byť veľmi užitočná – dokážete v online prenose (napríklad prostredníctvom smartfónu) sledovať vlastnú izbu. Šikovné, ak máte pocit, že sa vám niekto hrabe vo veciach. Monitorovanie vlastnej domácnosti vám dodá pocit istoty a pokoja a pomôže vám ochrániť váš rodinný majetok.

sssEšte viac osohu môže vyťažiť zamestnávateľ, ak má pocit, že napríklad zamestnanci robia miesto práce niečo neprístojné. Zákony sa tomuto snažia brániť a preto musia o monitoringu zamestnanci vedieť. V niektorých prípadoch si však zamestnávateľ potrebuje niečo overiť a o prítomnosti kamery ako dôkazu skrátka pomlčí.

Zaujímavé, že táto legislatíva sa začala v riešiť celkom nedávno (dva roky dozadu), hoci špionážne / tajné kamery sú na trhu už dlho (alebo v televízii v rôznych reality show). Doslova – vedeli ste, že tajné kamery v revolveroch či knihách boli už v 19. storočí? To znie šialene, veď vtedy ešte len vynašli film. A predsa už tento vynález existoval. O špionážnych hrách medzi dvomi svetovými vojnami či počas studenej vojny ani netreba hovoriť.

So špionážnymi kamerami prichádzajú aj kontroverzné otázky. Čo ak vám niekto umiestnil tajnú kameru do hotelovej izby či dokonca do kúpelne? Dať niečo také do solárka a výsledné videá šíriť po internete môže byť dokonca trestné. V Amerike sa spy kamery bežne volajú „nanny cams“, teda sledovačky pestúnok a susediek, čo vám varujú deti.

930-h_main-w

Alfou a omegou skrytej kamery je jej správne umiestnenie. Samozrejme, už veľkosť a farba systému (nie väčšieho ako minca, pričom stačí, aby do miestnosti vykúkal iba pár milimetrov veľký objektív) v tom veľmi pomáha. Na internete je veľa návodov ako odhaliť kameru – treba hľadať okrúhle malé „óčka“, veľké ako šróbiky. Preto musí byť človek pri skrývaní spy kamery kreatívny. Môžete ju dať napríklad za zrkadlo. Ako vieme z kriminálnych seriálov, z druhej strany zrkadla je vidno, kým opačne nie – a málokto sa pokúsi zvesiť napevno vstavané zrkadlo. Alebo ju môžete skryť do inej elektroniky, do veže či do rádia. Tam to vyzerá dokonca ako súčiastka a podozrenie okolia prudko klesá.

Batéria v priemerne dobrej skrytej kamere by mala vydržať nahrávať video aspoň dve hodiny, pričom na Vašom mobile alebo PC sa obraz ukladá pomocou aplikácie dodávanej spolu s výrobkom. Multiplatformovosť je samozrejmosťou. Samozrejmosťou ale nie je príliš vysoká kvalita videa, pri cene za 100 až 200 euro (kúpite v pohode na cool-mania.eu) môžete úplne zabudnúť na HD kvalitu alebo vysokú svetelnosť systému. Na to sú potrebné fyzicky veľké čipy alebo naozaj pokročilá (rozumej drahá) technológia.

Mesto módy, mesto kultúry, mesto zábavy i mesto zamilovaných – jednoducho Paríž

Stred hlavného mesta Francúzska je tvorený riekou Seina a ostrovom – I´Ilé de la Cité /Ostrov Starého mesta/, ktorý je pripojený k okolitému mestu 4 mostmi. V tejto časti sa nachádza chrám Notre Dame Paris /Chrám Matky Božej/ postavený v rokoch 1163 – 1330, Palác Spravodlivosti /Palais de Justice/, aj kaplnka Sainte – Chapelle. Prechodom cez most Pont Royal sa dostaneme k  múzeu Louvre – je to najslávnejšie a najbohatšie múzeum sveta.

Notre Dame Paris(Notre Dame Paris)

Blízko je múzeum impresionistov, v budove Orangerie. Odtiaľ vedie cesta na Place de la Concorde so známym obeliskom z Luxoru a ďalej k Chaps Elysees – predstavuje centrum Paríža. Sú tam prekrásne paláce, hotely, kaviarne, kiná a obchody a v strede sa nachádza Víťazný oblúk. Z námestia vedie 12 ciest – jedna z nich nesie meno Rue de Presbourg /Bratislavská cesta/. Cez rue Royale prídete do štvrte Grands boulevards, nad ňou sa nachádza Montmartre, umelecká a bohémska štvrť na kopci s bielou stavbou mohutného chrámu Sacré-Coeur a známeho nočného kabaretu Moulin Rouge /Červený mlyn/.

Moulin Rouge(Moulin Rouge)

Prechodom po moste Pont – Neuf sa dostanete do Latinskej štvrte /Le Quartier Latin/, kde sa nachádza jedna z najstarších univerzít na svete — Sorbonna, založená roku 1253. Nachádza sa tu aj Panteón, kde odpočívajú Voltaire, Rousseau, Hugo, Zola, Jaures, Frédéric Joliot-Curie a ďalší.

Pont – Neuf(Pont – Neuf)

Blízko je aj Luxemburská záhrada s palácom zo 16. storočia v talianskom štýle. Po nábreží smerom k Seine, sa objaví dominanta Paríža – Eiffelova veža. Postavená v roku 1889 pri príležitosti 100. výročia Francúzskej revolúcie na návrh Gustáva Eiffela, má výšku 320 metrov a spočiatku bola mnohými Parížanmi odmietaná ako „opacha špatiaca Paríž“.

Eiffelova veža(Eiffelova veža)

Cintorín Pere-Lachaise je miestom odpočinku aj pre viaceré významné osobnosti francúzskej i svetovej kultúry, napríklad Charles Baudelaire /básnik 19. storočia, autor svetoznámej zbierky Kvety zla/ aj Edit Piaff /svetoznáma šanzónierka/.

Na potulkách v Paraguaji

Cestovanie v Paraguaji je veľmi špecifické. Nečakajú ma žiadne top atrakcie. Experimentujem však s myšlienkou, čo vo mne zanechá aj menej atraktívna krajina, a tak zo zvedavosti mierim do Paraguaja. A výsledok? 

Cestovateľsky veľmi zážitkové Peru a Bolíviu mám úspešne za sebou. Toto juhoamerické duo bez pochýb predstavuje železnú kombináciu cestovania na juhoamerickom kontinente. Počas cestovania v Brazílii sa rozhodujem, akou cestou pôjdem ďalej k veľkolepým vodopádom Iguazu Falls. Po čase uvažovania volím možnosť návštevy Paraguaja, cez ktorý sa presuniem k spomínaným vodopádom. To, že na internete nachádzam len veľmi obmedzené množstvo cestopisných informácií, veští zaujímavé pozitívum, a síce, že Paraguaj nebude preplnený turistami. 

Do Paraguaja vchádzam kuriózne. V brazílskej Ponta Pore hľadám neskoro večer hraničný prechod. Spolu s paraguajským Pedro Juan Caballero tvoria prakticky jedno mesto, avšak ležia v rozličných krajinách. Vodič autobusu mi síce ukazoval, že sa do Paraguaja ide smerom, ktorým kráčam, ale kontrolné stanovište nemôžem nájsť. Preto sa pýtam dvoch dievčat na terase baru, kadiaľ mám ísť do Paraguaja. Mojej otázke sa smejú a oznamujú mi, že už som v Paraguaji. Keďže potrebujem oficiálne pečiatky do pasu, na druhý deň sa vraciam späť do Brazílie a prechod uskutočňujem ešte raz, ale už oficiálne.

Pretože je Veľký piatok, autobusy nejazdia a do Asunciónu môžem vyraziť až na ďalší deň večer. Preto celý deň trávim potulovaním sa po Pedro Juan Caballero a spoznávam pouličný život, trhy či Cerro Corá. Je to historické miesto, na ktorom sa skončila nemilosrdná a najkrvavejšia vojna juhoamerického kontinentu. V roku 1870 na tomto mieste porazila Paraguaj Trojdohoda Brazíle, Argentíny a Uruguaja. Paraguaj táto vojna zruinovala. Stratil dve tretiny územia, viac než polovicu obyvateľov a takmer všetkých mužov. 

Do Asunciónu, hlavného mesta Paraguaja, prichádzam nočným autobusom o štvrtej ráno. V polospánku si sadám na lavičku vo vnútri obrovskej stanice. Netuším, kam mám ísť, tak si rozkladám karimatku so spacákom a pokračujem v spánku. Bohužiaľ, ráno ma nikto nebudí so sviatočnými veľkonočnými raňajkami, preto si kupujem aspoň luxusnú obloženú bagetu. Veď je veľkonočná nedeľa!

Neskôr smerujem do centra, kde mám cez couchsurfing dohodnutú prehliadku mestom. Mimochodom, viete čo znamená názov Asunción? Vraj prvá návšteva španielskych kolonizátorov pomenovala toto mesto Nanebovzatie – Asunción, podľa kresťanskej udalosti – Nanebovzatia Panny Márie. Španielski kolonizátori nanútili miestnemu obyvateľstvu okrem kresťanstva aj jazyk. Napriek tomu pôvodný jazyk guarani nezanikol. Naopak, vtedajší Indiáni dospeli popri učení sa španielčiny k zaujímavému mixu týchto jazykov, ktorým vraj ešte dnes rozpráva mnoho Paraguajčanov. Len pre zaujímavosť, celosvetovo univerzálne slovo ananás pochádza práve z jazyka guarani.

S Paraguajčankou Sorayou z couchsurfingu prechádzame centrom mesta. Ako mnohé iné hlavné mestá, aj Asunción je finančným centrom krajiny s bohatými časťami. Ruch veľkomesta dopĺňajú trhy, katedrály a prezidentský palác. Zarážajúce však je, že to všetko je v priamom susedstve s chudobnými slumami. Tony odpadkov, potulujúci sa žobráci či prostitútky. Aj toto je obraz paraguajskej metropoly. Preto je v tejto časti pochopiteľne zvýšené množstvo policajtov. Z druhej strany tieto slumy obkľučuje rieka, a tak sa budovanie chudobných chatrčí rozširuje do významných parkov. Prekvapujúce je, že mesto s tým vraj nič nerobí a počet chatrčí sa nekontrolovateľne rozrastá. 

Idete dole? Pýta sa nás malý chalan pobehujúci okolo a ukazuje smerom do chudobného slumu. Soraya odpovedá, že nie. Tlmočí mu moju otázku a pýta sa ho, či nám ponúka exkurziu. On ale odpovedá ďalšou otázkou a zaujíma ho, či mám pištoľ. Soraya sranduje, že pištoľ nemám, ale mám nožík. Na to sa smeje a tvrdí, že nožík mi nestačí a potrebujem byť silnejší. Tam dole vraj potrebujem pištoľ. Odpovedám, že pištoľ nemám, ale pre istotu si zoženiem kamarátov, aby som nebol sám. Koľko ich potrebujem? Chvíľu uvažuje a odpovedá šesť. Sedem, nakoniec dodáva. Chce byť policajtom, a to aj napriek tomu, že jeho hrdinom je legendárny Zé Pequeno (známy brazílsky gangster z filmu Mesto bohov). Takým, akým bol on, nespraví nič, ale ostatných pozatvára a v jeho slume bude poriadok, odkazuje pri lúčení.

Aj Južná Amerika má svoje ojedinelé špecifiká. Síce sú tu klasické záchody a nie misy splývajúce s podlahou ako v Ázii, ale použitý papier sa rovnako ako v Ázii odkladá do koša vedľa. Viem, nechutné. Avšak aj to patrí k „špecifikám“ daných krajín. Peru, Bolívia či Paraguaj. Vedľa väčšiny záchodov preto svieti upozornenie, aby sa použitý papier nevhadzoval do záchoda. Upcháva odvod, čo samozrejme spôsobuje komplikácie.

Na ďalší deň mierime aj so Sorayiným kamarátom Nikolasom do lokálne známeho mesta Areguá. Leží pri jazere Ypacaraí a oproti nemu sa nachádza podobne rekreačné mesto San Bernardino. Všetci traja relaxujeme pri brehu a popíjame tradičné tereré. Vraj v Paraguaji je obom dobré a sú spokojní. Finančne to v práci nemajú podobné Západnej Európe, ale Nikolas má vďaka svojím švajčiarskym starým rodičom aj švajčiarsky pas. Kedykoľvek tam môže vycestovať za prácou, ale tamojšia mentalita mu nevyhovuje. Všetko funguje príliš strojovo a chýbal by mu temperament juhoamerickej mentality a spontánnosť miestneho života.

V uliciach Asunciónu vládne stráženie áut chudobnými zo slumov. Medzi sebou majú rozdelené rajóny a na nich pýtajú za každé zaparkované auto určitý poplatok. Nie je to za parkovanie, ale za stráženie. Pokiaľ odmietnete zaplatiť poplatok s odôvodnením, že stráženie nepotrebujete, pri návrate k autu sa nečudujte, že je poškodené. Akonáhle Nikolas alebo Soraya parkuje v centre mesta, prichádza „biznismen“ a vyberá poplatok. Dvakrát jej už kľúčmi doškrabali staré auto. Už má nové a radšej zaplatí.

Continue reading